Celou krajinou sa ozve vlčie vytie.Moje,Amyno a Sorrowe srdcia, tlčú ako o život pri zbesilom behu za vytím. Preskakujeme spadnuté konáre, kamene a menšie zvieratá ktoré sa nám dostali do cesty. Predbiehame sa v behu len aby sme boli prvý pri Row a našej svorke. Už z diaľky počujeme tlkot sŕdc a hlasné nádichy a výdichy ostatných. Všetci sedia v kruhu pod veľkým stromom a zrak upriamujú na tigra uprostred.Preskočíme posledný spadnutý strom a udíchaný sa posadíme do nášho kruhu dôvery. Až vtedy si uvedomím, že toho tigra uprostred poznám. "Čo sa deje?" Spýtam sa zadíchane a Row má zpraží pohľadom. Nie je nás tu veľa a to ma trošku ohromí. Sklopím pohľad k zemi a zamrmlem ospravedlnenie. "Keď sme sa tu stretli, môžeme začať." Prehovorí Row a kývne Ianovi aby pokračoval. " Ako ste si mohli všimnúť, veľa nás tu nezostalo. Niekde zmizli. Row ma požiadal...." Nedohovorí lebo Row mu skočí do prehovoru a zavrčí. " Ty sám si sa vybral. Ani som o tom do teraz nevedel. Takže ma do toho neťahaj." Povie a je vidieť že je trošku nahnevaný. Upriamym na naň pohľad a snažím sa zistiť prečo je to tak.  Odvráti odo mňa pohľad. Zarazí ma to ,ale keď mi pošepká Benichime, že je nahnevaný z toho, že Ian riskoval svoj život a on o tom ani nevedel tak pochopím. Len som prikívla Row že ho chápem a počúvala Iana. " Takže.... Išiel som do púšte. Veľa pachov sa strácalo práve tam. Takže som sa tam šiel pozrieť....hovorím, je tam neskutočné teplo a samý piesok a..." Znova ho niekto preruší. Tentoraz to nebol Row ale Lucius. "Hovor k veci, ty vypelichaný tiger.... Inak ťa zjem." Všetci okolo sa začali smiať a bolo vidieť že Iana to zobralo. Ublížene si odfrkol a začal hovoriť ďalej. " Našiel som ruiny starého mesta. Takže si myslím, že tam sa všetci vybrali. Niečo sa stalo a teraz sa každý vyberie a pôjde to prezrie..." Jeho preslov utíchne pri hrdelnom vrčaní alfy. Row oči úplne ztmavnú a rozprestrie svoje krídla do oblohy. " Ja rozhodnem či sa tam pôjde! Nikto nebude posielať moju svorku do púšte! Už je nás dosť málo!" jeho vrčanie vyľaká aj Yu-Jie. Keď si to uvedomí skľudní sa a už pokojne povie. " Nechcem aby sa vám niečo stalo... Vyberiem len tých ktorý majú v mágii i vodu aby nezomreli od smädu. Ian, vytvor niektorým brašňu na vodu. " Zavelí a rozhliadne sa po našej svorke. Začne vyberať vlkov a ja čakám kým povie aj moje meno. Nakoniec sa dočkám a ja sa len usmejem. " Majte sa. Držím palce." Poviem a začnem rýchlo utekať do púšte skôr než si to Row rozmislý. Uhýbam sa stromom, kríkom a stádam s laňami ktoré by ma len zastavovali. Bežím krajinou až kým sa nedostavím na breh púšte. Šťastne zvýsknem a položím predné labky do piesku. Moje labky zacítia neskutočnú horúčavu a ja zakričím od bolesti. Piesok je neskutočne horúci ako láva a ja som si spálila vankúšiky na labkách. Rýchlo privolám vietor aby ich schladil a ja zavzlikám od úľavy keď vietor zaberie. Vydýchnem a frustrovane zavrčím. Zo zeme vyvrie vedľa mňa malý potôčik a položím doň všetky svoje labky. Okolo mojich nôh sa vytvoria vankúšiky z vody a ja nechám vodný potôčik zmiznúť. Nakoniec sa zhlboka nadýchnem a rozbehnem sa s vodou na nohách cez púšť. Piesok mi už toľko nepáli labky a ja utekám piesočnou oázou za pachom Iana. Po pár hodinách dlhého behu s pár zástavkami aby som sa napila, najdem prvú ruinu. Ian mal pravdu že je tu nádherne. Rozpadnuté chrámy a domy okolo mňa sa rozpínali v minulosti vysoko do neba. Vojdem do chrámu ktorý ešte ako tak stojí a prezriem si kamenné steny. Po stenách sa tiahnu ulity a špirály ktoré sa od zlatého slnka oleskujú a vytvárajú rôzne farebné obrazce na zemi. Vodné vankúšiky nechám zmiznúť a ja prejdem labkou po stene chrámu. Zacítim obrúsené kamene, piesok, drahokamy a rôzne iné druhy zeme ktoré ani nepoznám. Prejdem okolo steny až narazím na obetný stôl. Pokloním sa pred ním a vyrieknem tichú modlitbu za našu svorku a všetkých mŕtvych keď začujem vetu: "Nie sú tu.... Odišli... Už veľmi dávno." Zostanem stáť na mieste a potichu prehovorím. " Kedy?" Zodvihnem sa a zbadám pred sebou vlka s modrou srsťou a krídlami. Prekvapene zažmurkám a spadnem sa zadok. "Už dávno.... Odišli aj s mojimi bratmi a sestrami." Prehovorí vlk predo mnou a pomali sa vyhupne na stôl kde zostane sedieť. Vedľa nej sa posadí Nicolas a ja sa výhražne postavím. " Nemusíš sa báť. Je jedným z mojich bratov. Vybral si ťa. Ako si tvoji kamaráti vybrali mojich bratov a sestry. Oni chránia ich a Nicolas chráni teba. " Sadnem si a prikívnem. Neviem čo mám urobiť a preto sa len obzerám okolo seba. " Nehľadaj ich.... Ale toto pošli Row, že mu to posiela Ankantis.. Myslím že on bude vedieť čo má s tým urobiť.... "Povie vlk a do mojej labky sa presunie modrý kameň z chrámu. Ankantis sa usmeje a spolu s Nicolasom zmizne. Nechápem čo sa tu stalo a preto sa vyberiem von z chrámu. Lenže to som robiť nemala. Chrám sa začne rúcať a kamene zo stropu sa začnú rútiť priamo na mňa. Rýchlo sa rozbehnem von z chrámu a len tak tak stihnem odksočiť z dosahu kameňa ktorý by mi odťal hlavu. Keď vybehnem von, vôbec neberiem na vedomie horúci piesok ktorý mi na labkách tvorí pľuzgiere. Chrámy okolo mňa a aj domy sa rúcajú do piesku a zem otriasa zemetrasenie ktoré prichádza z podzemia. Vedľa mňa sa zjaví Smútka a Nicolas a sami bežia ako o život. Na tvárach majú vypísané zhrozenie keď sa otočili za mňa. Preto sa obzriem aj ja. Za mnou beží ohnivý a vodný lev ktorý sú dvakrát vyšší ako Row. Nahnevane vrčia a svojimi labami ničia všetko na okolo. Nemôžem uveriť že Ian nám o tomto nepovedal a preto sa nahnevane rozbehnem ešte rýchlejšie. Levy ma ale dobiehajú a preto sa otočím a vycerím zuby. Okolo mňa sa začnú zhromažďovať blesky a vzdušné tornáda a udierajú do levou oproti mne. Vôbec ich to nezastaví a preto upriamim všetky svoje elementy na levy ktoré už stoja rozzúrené predomnou. Voda,vietor a ľad sa upriamia na ohnivého leva a ostatné sa upriamia na vodného leva. Mágia začne fungovať, ale levy celú moju mágiu pohltia a zmenšia svoj obsah. Už sú vysoký len ako Row a preto mi nevadí sa na nich vrhnúť. Najprv som sa vrhla na ohnivého leva. Krúžime okolo seba a ja sa vrhnem na jeho odhalený krk. Zuby mu prejdú cez ohnivú hrivu ale cvaknú na prázdno. Lev je ako duch a preto mu nemôžem ublížiť. Na papuli mi vyskočia pľuzgiere a ja sa rýchlo vzdialim. Keď s nimi nejde bojovať normálne ako ich mám teda poraziť? Nakoniec mi odpoveď dá Nicolas. Postaví sa predomňa a vstúpi do môjho tela. Výde zo mňa a povie mi: " buď silná mami...mám ťa rád..." Prikívnem a obliznem mu papuľku. Dovolím mu zmiznúť a podídem k levom ktorý sa rozbehnú a ohnivou a vodnou mágiou mi vstúpia do tela. Vypukne mi v tele boj medzi dvoma levmi a ja im rozdelím strany a mágiu. Od bolesti zavyjem a stratím vedomie. Jediné čo cítim sú pazúre okolo môjho tela a Luciusov hlas.

// O pár dní
Otvorím oči keď začujem Row smiech. Nad sebou zbadám Row, svorku a dvoch levov ktorý sa handrkujú a ani neviem o čo. Prekvapene vykríknem a postavím sa. Row sa usmeje a povie: " Si strašne nezodpovedná že si ušla a že si nechala v sebe zápasiť dvoch levov. ... Zostanú pri nás.... Majú nakázané od Ankantis aby nás ochraňovali a vďaka tomu kameňu sa s nimi môžeme dohovoriť... Za niečo ti ďakujem...za iné, máš zakázané odísť od svorky na 2 týždne...rozumeno?" Spýta sa Row a keď prikívnem, nechajú ma naďalej odpočívať.



Obrázok vlka : ( vlastná tvorba ) : https://pin.it/2duodbupkbs5e7

Super příběh, jen by to chtělo pokračování ;-)
150 Vp.
+ 3 % Boj
- Ian