(( Môj prvý príbeh bude o tom, ako sa Shiro stal členom svorky. Trochu som si vypožičal postavy Rowa a Iana, snáď to nevadí :D a snáď som sa dostatočne držal ich povahy. Príjemné čítanie. ))

Shiro putoval už pridlho. Jeho vysoké, vychudnuté telo s vytŕčajúcimi rebrami teraz pripomínalo vlčieho kostlivca. A biela srsť ešte umocňovala tento zjav. Vlk si povzdychol.
Asi bol najvyšší čas sa niekde usadiť a nabrať silu. A konečne urobiť niečo užitočné, okrem bezcieľneho blúdenia svetom. Pozdvihol hlavu a nabral do nosa vzduch presýtený neznámymi pachmi. Toto miesto nepoznal. Možno bude stáť za preskúmanie?
Vkročil do lesa, zvedavo si prezerajúc každý strom a každý kameň. Cítil vlčie pachy, niekto tu určite bol ešte pred ním. Mohol sa dostať na územie svorky? Pripomenul si, že nesmie stratiť sústredenie a opatrnosť. Ak ho jeho dlhé cestovanie niečo naučilo, bolo to to, že veci častokrát bývajú inými, než sa na prvý pohľad zdajú.
A tentoraz sa Shiro nemýlil.
Keď prechádzal popod hrubé konáre stromov, zachytil veľkého tvora, ktorý zoskočil z vetvy a dopadol priamo pred neho.
Vlk vystrašene odskočil a odhalil tesáky. To nečakal. Vôbec nerátal s tým, že nebezpečenstvo by mohlo číhať v korunách stromov. A za tú nepozornosť sa vnútri pokarhal. Teraz mal však dôležitejšie veci na práci. Napríklad zbaviť sa obrovskej mačky, ktorá si naňho očividne robila zálusk.
Zviera malo hnedú srsť, zlovestne vyzerajúce zuby dlhé ako Shirova hlava a pod kožuchom mu hrali svaly. Vlk vedel, že proti tigrovi by mal pramalú šancu vyhrať. Bol zoslabnutý a chudý, dlho neulovil nijaké veľké zviera. Ale bola pravda, že sa nechcel stať večerou svojho protivníka.
"Asi som ťa nechtiac vyrušil, však?" začal Shiro. "To je mi ľúto, ale nevedel som, že tento les je tvojím územím. Určite musíš byť dobrý lovec a bojovník, ak ti to tu patrí. Nemusíš mi to dokazovať, stačí jediný pohľad a viem to."
Tiger na jeho slová nijak nereagoval. Shiro však považoval za úspech, že ešte nebol veľkou mačkou zožratý. A tak pokračoval, snažiac sa zabezpečiť si možnosť úniku najlepšou zbraňou - svojimi slovami.
"Ale ani ja nie som úplne nechopný. Aj keď to tak možno vyzerá, ale nenechaj sa zmiasť vzhľadom. Som slávny lovec," predniesol hrdo, "a aby som sa nestal tvojou potravou... Ehm... Aby som odčinil svoje previnenie, niečo ti ulovím. Ber to ako ospravedlnenie, platí?"
Pokúsil sa o úsmev. Teraz bude stačiť, aby tiger prikývol a Shiro sa vyberie akože na lov a nenápadne sa stratí, a tento les už nikdy neuvidí. Skvelý plán. Vlk sa v duchu pochválil za vynaliezavosť.
"Myslíš, že som úplne hlúpy?" prehovorila napokon mačkovitá šelma.
Shiro zahanbene sklopil uši. Takže jeho plán asi nebol až tak dobre premyslený. Musel svojho protivníka podceniť. Znamenalo to, že mu zostávajú posledné sekundy života?
"To nie," pokrútil hlavou vlk, "ale čo by si robil na mojom mieste? Hrozilo mi zožratie tvorom oveľa väčším, než som ja sám. Ide z teba strach, vieš o tom?"
Tiger sa zasmial. "Zožrať? Teba? Vlky do môjho jedálnička nepatria. A aj keby to tak bolo, určite by som si nevybral chodiacu rybiu kosť ako si ty. Vyzeráš, že si len z kostí a šliach."
Vlk si urazene odfrkol. "Nuž, tak to chodí, keď jeden cestuje. Zatiaľčo ty si určite polihuješ v lese a napchávaš sa, že?"
"Mám svoju svorku a domov. Spolu lovíme a trénujeme. Tým polihovaním si myslel asi to, však?" uškrnula sa veľká mačka. "A ty, bez urážky, vyzeráš, že by si sám potreboval pár týždňov odpočinku a dobrého jedla. Čo tak vziať ťa za alfom? Možno usúdi, že by si sa k nám hodil."
Shiro prekvapene zažmurkal. Najprv to vyzeralo, že sa stane korisťou tigra a teraz sa z toho vykľuje šanca na prijatie do svorky? Rýchlo prikývol, nezmohol sa ani na jediné slovo.
"Tak poďme," vyzval ho tiger a dal sa do pomalého kroku lesom. "Mimochodom, som Ian."
"Shiro," odvetil vlk a nasledoval mačkovitú šelmu lesnou cestou. Kým kráčal, v duchu si pripravoval to, čo povie alfovi svorky. Aký ten vlk asi bude? Prísny, alebo láskavý? Zlý, alebo čestný? Shiro dúfal, že to nebude nijaký zloduch. To by musel odísť a ďalej sa túlať.
Ian ho zaviedol k skale blízko mora. Shiro sa započúval do šumu vĺn. Ten zvuk ho vždy dokázal upokojiť a tentoraz to biely vlk naozaj ocenil. Onedlho začul zvuk, ktorý pripomínal mávanie obrovských krídel a svišťanie vzduchu. Na skale neďaleko neho pristál čierny vlk v brnení s operenými krídlami a mečom v pošve na boku.
A Shiro sa, ako predtým, nezmohol na jediné slovo. Mal pocit, že miesto, na ktoré narazil a jeho obyvatelia určite nebudú obyčajní.
"Tak, to je Row, náš alfa," predstavil čierneho vlka Ian. Na tvári sa mu objavil úškrn.
Row, tak sa alfa volal, si povzdychol. "Ďakujem, ale predstaviť sa zvládnem aj sám, Ian. No, a kto je tento cudzinec?"
Shiro vycítil, že prišla jeho chvíľa. Nadýchol sa, dodal si odvahu a prehovoril.
"Volám sa Shiro. Pochádzam z ďalekého juhu, ale už dlho cestujem. Prežil som si toho veľa, veľmi veľa. Videl som množstvo miest a ešte viac bytostí, ktoré ich obývajú, skrátka, ak by som mal o tom rozprávať, trvalo by to veľmi dlho," urobil menšiu pauzu, aby si utriedil myšlienky, "ale putovanie jedného časom omrzí. Myslím, že je čas usadiť sa a... No, vaša svorka sa mi zdá ako dobré miesto."
Čierny vlk s krídlami pokýval hlavou, pôsobiac pritom zamyslene. Shiro prehltol a napäto čakal, čo mu alfa odvetí. Ian len sledoval tých dvoch a čistil si pritom jazykom obrovskú labu.
"Čím by si nám mohol byť užitočný, Shiro?" znela Rowova otázka.
Vlk sa nadýchol, ale neodvetil hneď. Naozaj, čo bola jeho najlepšia vlastnosť, okrem podrezaného jazyka? Čím by prispel k blahu všetkých členov svorky?
"No, to nezistíte, až kým na neprijmete," riekol napokon. "Nerád sa vystatujem. Radšej vám to dokážem skutkami, nie prázdnymi slovami."
Row sa zatváril mierne pobavene. "Nuž, o tom sa presvedčíme už zanedlho." Na chvíľu prestal hovoriť a Shira si premeral pohľadom zlatistých očí. "Si prijatý, Shiro. Slúž svorke a jej záujmom dobre. Váž si česť a povinnosť a vyvaruj sa lžiam a krutosti. Ak si to budeš pamätať, bude z teba dobrý služobník Červeného mesiaca."
S tým vlk v brnení mávol krídlami a vzniesol sa do vzduchu, len aby zmizol medzi sivými oblakmi nad Shirovou hlavou. Ian sa už chystal rozbehnúť sa za ním, ale v poslednej chvíli sa otočil k Shirovi.
"Teraz je čas, aby si sa zoznámil s ostatnými členmi a prezrel si územie. Niektorý z členov ti to tu určite rád ukáže. Mňa a Rowa musíš ospravedlniť, čakajú nás dôležité povinnosti." Tiger venoval bielemu vlkovi úškrn a potom sa niekoľkými mohutnými skokmi stratil medzi skalami.

-

Neskôr, keď Shiro ležal na jednej zo skál na morskom útese a pozoroval vychádzajúci mesiac, unavený po vyčerpávajúcom dni, si spomenul na Rowove slová. Slúžiť záujmom svorky, vážiť si česť a povinnosť, vyvarovať sa lži. Zvládne to a nesklame svoju novú rodinu?
"Musím to zvládnuť," povedal si odhodlane. A onedlho zaspal tvrdým spánkom, pod jemným svetlom Červeného mesiaca.

Skvělý příběh. Asi nejlepší úvodní, co jsme tu měli.
180 Vp
- Ian

Ian má pravdu tohle se moc nestává, že by hodnotili dva modi, jeden příběh, ale i já musím něco přidat.
100 Vp.
- Row