Bol tmavý večer keď som prvý krát prišiel do na územie svorky. Mal som za sebou veľmi dlhú cestu. Musel som prekonať pásmo vysokých hôr. Bolo to pre mňa dosť namáhavé a bol som rád keď som sa mohol stať členom Svorky červeného mesiaca. Prvé, čo som urobil, bolo že som sa poriadne najedol, napil a vyspal v jaskyni.
Nasledujúce ráno som sa vydal hľadať potravu. Chcel bol užitočný pre svoju novú svorku. Vydal som sa osamote pretože som ešte nikoho z členov nepoznal. Dostal som sa do hustého listnatého lesa neďaleko od úkrytu. Plazil som sa krovinami, pomedzi stromy. Chvíľu to trvalo kým som našiel stopy nejakej tej koristi.
Bolo to srnčie stádo. Nasledoval som jeho pach po lesnom chodníčku. Keď vyšlo slnko, už som bol celkom blízko pasienku, kde som videl ono srnčie stádo. Zhodnotil som situáciu a vybral som si najslabší kus. Vyštartoval som po zvierati ako blesk.
Ostatné srny boli tak vydesené, že sa ihneď rozutekali na všetky svetové strany. Len moja srna nedostala šancu na útek. Keď som ju dobehol, skočil som jej na chrbát. Zahryzol som sa jej do chrbta a začal som trhať. Krv som mal všade okolo tlamy. Srna sa zrútila na zem a ja som uskočil aby ma neprivalila.
Zubami som jej preťal krčnú tepnu tak že krv vystrekla tak že srna bola celá od krvi. Vydýchal som sa po únavnom love a pritiahol som srnu naspäť k úkrytu. A celá svorka ju spoločne zjedla.

Pěkný příběh.
+80 Vp.
- Row