Bolo krásne ráno. Keď som sa zobudil mal som sucho v tlame, tak som sa vydal hľadať vodu. Ani sa nečudujem že som mal suchú tlamu po včerajších pretekoch. Vyhral som, ale teraz som pociťoval bolesť svalov po rýchlom behu. "Chcelo by to trochu oddychu."
Začal som hľadať potok alebo jazierko. Neviem prečo ale išiel som smerom na Polmesačné jazero. Cesta bola pomalá bol som unavený po včerajších pretekoch.
Cestou som natrafil na malého zajaca. Prikrčil som sa, snažil som sa maskovať v lese. Priblížil som sa k nemu a skočil som po ňom. Malé zvieratko si ma ani nevšimlo, v maskovaní som bol dosť dobrý. Aspoň niečo. No v poslednej chvíli zajac odskočil preč a takmer odbehol. Síce sa mi to takmer nepodarilo, no na druhý pokus som ho dostal ako nič. Posilnil som sa trochou mäsa a pokračoval som v ceste k jazeru.
Stretol som aj pár vlkov ktorý sem prišili odpočívať a loviť korisť. Porozprávali sme sa a išiel som smerom k jazeru.
Posledné metere boli namáhavé ledva som sa sústredil na cestu. Ešte som aj labkou zavadil o pník. No pomaly sa začali zbiehať mračná, tak som pridal do kroku. Odhrnul som posledné kríky a bol som ohromený tou krásou Polmesačného jazera. Ani som nedovidel z jedného konca na druhý. Ale bol som tam skoro sám. Napil som sa a vydal som sa zase ďalej.
Ale po ceste som sa rozhodol si trošku zabehať a potrénovať rýchlosť. Tak som sa vydal od jazera až po tábor. Vyštartoval som, bežal som ako som len vedel. Krásne som kľučkoval pomedzi stromy ale ten posledný som trafil bokom. Hrozne to bolelo, a tak som bol nútený spomaliť. I tak som však badal zlepšenie v mojej schopnosti rýchleho behu. Určite to využijem pri budúcich lovoch.
Bolo mi divné že som stretol Rowa v lese plnom koristi. No potom mi došlo že som celý ten čas bežal zlým smerom. Na liečivú lúku, kde sa mi bok trochu uzdravil. A došiel som až do slnečného lesa. Vyzeral celkom príjemne, tu sa ešte chvíľku zdržím a potom pôjdem za Terkou do lesa plného koristi. Cestou späť som stretol ešte jedného vlka. Nikdy pred tým som ho nevidel. Nevedel som o ňom nič ale predstavil sa mi. Volal sa Shiro. Vyzeral veľmi vychudnuto, akoby mesiac nejedol. Ale schopnosť rozprávať mu to zjavne neubralo. Po krátkom rozhovore sme sa znovu rozdelili. A tak som sa vybral späť do lesa plnom koristi teraz už normálnou chôdzou.

Pěkný příběh.
80 Vp.
+ 1 % Lov
- Ian