Posledné dni sa niesli v ošiali spôsobenom vlčími pretekmi. Sám Shiro sa ich nezúčastnil, väčšinou len sledoval, ako sa ostatní ženú za víťazstvom.
A či chcel alebo nie, musel obdivovať nováčika, ktorý trikrát po sebe vyhral a tak sa mu dostalo všelijakých odmien. Bolo to síce obdivuhodné, ale... Shiro si bol istý, že ak by chcel, zvládol by to rovnako dobre.
Cestou z nory minul Dana, a na chvíľu sa pri ňom zastavil. "Gratulujem k výhre," riekol, snažiac sa o dobrý prvý dojem. "Na zelenáča to vôbec nebolo zlé," uškrnul sa.
Hnedý vlk len potichu prikývol. "Nešlo mi o to, vyhrať. Chcel som si to iba užiť."
Shiro si odfrkol. "No tak. Samozrejme, že každý chce vyhrať. Niektorí si to priznajú, iní nie." Naklonil hlavu na jednu stranu. "Nie si snáď rád, že si získal toľko odmien a výhod, vďaka svojej rýchlosti?"
Dan sa nepokojne ošil. "Vieš... Niekto na mňa už čaká. Musím ísť, zbohom." Rozlúčil sa a klusom sa pustil smerom k lesu. Shiro si len povzdychol.
"Tak sa vidíme na magickom turnaji, uvidíme, ako to dopadne tentoraz!" zavolal za ním biely a vydal sa svojou cestou. Po krátkej chôdzi narazil na ďalšieho z vlkov. Bielo-čierny, s množstvom zlatých ozdôb na labkách a chvoste... Shiro pátral v pamäti po jeho mene.
"Kishi!" Napokon si spomenul, a menovaný vlk pribehol k nemu.
"Volal si ma?" usmial sa na Shira priateľsky.
"Potreboval som niekoho, kto by mi pomohol s lovom. Dvaja zvládnu viac než jeden," povedal Shiro. Už dlhšie plánoval trochu si zaloviť, a vo dvojici to predsa len bola i väčšia zábava. Kishi našťastie súhlasil.
"Náhodou viem, že na okraji Nekonečných plání si vyhrabala noru skupina králikov. Takže, vyrazíme tam?" spýtal sa vlk so zlatými obručami na tele a Shiro nemohol inak, než prikývnuť.
Vlci vyrazili klusom, aby šetrili energiu na beh za ušiakmi. Ku pláňam sa dostali po necel hodine rýchlejšej chôdze a Shiro takmer okamžite uvidel niekoľko hnedých králikov, ktorí sa pásli na tráve. Spolu s Kishim sa prikrčili v lese na okraji plání a prebrali stratégiu.
"Bolo by dobré odrezať im cestu od vchodu do nory," riekol čiernobiely vlk. Shiro si pri bližšom pohľade všimol, že každé z jeho očí má inú farbu.
"Dobre, pobežím k nim sprava a ty zľava. Tak ich odoženieme od diery v zemi," odvetil mu. "Mohli by sme využiť rieku, ktorá tu tečie. Zahnať ich k nej."
"Máš pravdu," kývol Kishi. "Z jednej strany ich obkľúčime my, z druhej strany rieka." Vlk urobil kratšiu pauzu. "Na tri, dobre? Raz, dva tri!"
S tým obaja vlci vyštartovali a rýchlym behom sa vrhli medzi pasúce sa králiky. Ušaté stvorenia príchod vlkov vydesil a začali utekať, snažiac sa dostať k nore. Kishi a Shiro sa im postavili do cesty a to ušiakov prinútilo zmeniť smer a šprintovať smerom od nory, k otvoreným pláňam.
"Tak, za nimi!" zavelil Kishi a ako prvý sa rozbehol sa svojím vytýčeným cieľom. Shiro ani chvíľu nezaostával a taktiež si vybral jedného z pekne vypasených králikov ako svoju korisť. Tie zvieratá sa dali tak ľahko preľstiť... Vlk sa pri behu zasmial.
Niekoľkými skokmi sa mu podarilo králika dohnať a bez váhania po ňom skočil. Zubami zovrel jeho hrdlo a behom niekoľkých sekúnd sa mu podarilo uloviť ho. Na chvíľu zastal, aby sa vydýchal, a pritom sledoval, ako Kishi dolapil svojho ušiaka. Shiro nechal svoj úlovok ležať v tráve a rozbehol sa za ostatnými unikajúcimi králikmi.
Pomaly sa blížili k vodnému toku. Shiro štekol na Kishiho, aby pripomenul vlkovi taktiku, ktorú predtým vymysleli. Kishi kývol, že rozumie a tak obaja vlci pribehli ku králikom a odrezali im únikové cesty na pevnine - o zvyšok sa postarala voda.
Králiky už nemali kam utiecť, a tak Shiro nestrácal čas a skočil po jednom z nich. Ušiak odskočil nabok a utekal pred vlkom, no Shirovej obratnosti sa nevyrovnal. Shiro sa po králikovi zahnal labkou a tak sa mu podarilo pritlačiť ho k zemi. A úlovok bol jeho. Obzrel sa na Kishiho, ktorý víťazoslávne zaštekal, tiež sa mu podarilo uloviť ešte jedného králika.
Obaja vlci sa s novými úlovkami vrátili na miesto, kde nechali králiky, ktoré ulovili predtým. Avšak, nenašli vôbec nič. Shiro prekvapene otvoril tlamu a jeho králik padol na zem. "Nemohli sa len tak vypariť," rozčuľoval sa biely.
"Ehm... Asi viem, kam sa podeli," ozval sa Kishi. "Pozri."
Shiro nasledoval jeho pohľad a potom nahnevane zavrčal, keď videl utekajúceho šakala s uloveným králikom v tlame. Vlk si labkou pritiahol bližšie svoj posledný úlovok. "Odporní zlodeji."
"Radšej sa odtiaľto vyparme, než im napadne vziať nám i tie králiky, ktoré nám ešte zostali," navrhol Kishi a Shirovi sa to zdalo ako dosť dobrý nápad. Obaja vlci si vzali králiky do tlám a rýchlym klusom opustili pláne.
Po návrate k úkrytu si obaja ľahli na jeden plochý balvan, rozohriaty od slnka. Shiro sa započúval do šumu vĺn a vychutnával si vánok vejúci od mora. Medzitým sa, spolu s Kishim, pustili do svojich úlovkov. Onedlho sa okolo povaľovali už len zajačie kosti a pár chumáčov srsti.
"Ty, Kishi, odkiaľ vôbec máš všetky tie zlaté ozdoby? Musia byť dosť cenné," napriadol Shiro rozhovor.
"Mám ich od detstva. Boli od mojej mamy." Na Kishiho tvári sa mihol nostalgický výraz.
"Aha..." Shiro pokýval hlavou. "A čo ten prívesok?"
"To bol zase darček," usmial sa čiernobiely vlk. "Každá vec, ktorú nosím, má svoj príbeh. A prežili si toho so mnou veľa, veď stotrinásť rokov je dlhý čas."
Shiro vyvalil oči. "Stotrinásť? Tak to si určite precestoval veľa krajov, a videl veľa zvláštnych vecí. Niekedy mi o tom musíš porozprávať."
"Všetko má svoj čas," odvetil vlk s úsmevom. "Vďaka za príjemný lov. Až budem nabudúce potrebovať niekoho na pomoc s lovom, spomeniem si na teba, Shiro."
Biely vlk sa len uškrnul a prikývol. Položil si hlavu na vystreté predné labky a uprel zrak k moru, myšlienky sa mu zbiehali k blížiacemu sa magickému turnaju. Určite sa mu podarí získať dobré umiestnenie... Netrvalo dlho, oči sa mu zavreli a vlk sa nechal unášať spánkom.

Opravdu povedený příběh. Jen tak dál!
150 Vp.
+ 2 % Lov
- Ian