Bol krásny slnečný deň a ja som sa pomaly vydával na cestu zo slnečného lesa späť do tábora cez les plný koristi. Tak v slnečnom lese som sa napil vody a vydal som sa na cestu . Síce ma bolel celý chrbát, pozostatok z pretekov. Pomaličky som vychádzal z lesa, keď tu sa pri mne niekto objavil. Bol to Row a poprial mi šťastnú cestu. povedal mi aj o turnaji ktorého sa ako ja, veľký nadšenec výziev, samozrejme zúčastním.
Pomaličky som vchádzal na liečivú lúku, kde ma trochu prestal bolieť chrbát, ale moc to nepomohlo. Príroda bola nádherná pestrá, sem tam nejaký potôčik. Len ma začínal trápiť hlad. "Kde niečo ulovím, kde je tu aspoň nejaká väčšia srna." Hovoril som si. Neviem ako som vôbec vydržal nejesť jeden deň. Ja už som hladný aj po štyroch hodinách.
Cesta ubiehala strašne pomaly. Každým pohnutím vo mne niečo zaškrípalo. Bola to daň za víťazstvo. Pomaličky som sa posúval vpred. Bol som už asi niekde v polovici. A nikde žiadny vlk, to bolo až moc podozrivé. Útechou mi bolo keď som v diaľke videl začiatok lesa. Ako sa les blížil tak sa rovinka začala zvažovať. Bol som už takmer v lese plnom koristi keď tu. Niečo na mňa vybehlo nevedel som čo ani kto to bol, vyzeralo to ako vlk.
Bola to Terka a diabolsky sa smiala. Ja som na ňu nechápavo pozrel. Odpoveď bola v celku stručná. "To bolo len tak zo srandy." Vydýchol som si, vlastne sa jej podarilo ma trochu vystrašiť. "No, pôjdem to skúsiť ešte na niekoho," zasmiala sa, "tak zatiaľ, Dan!" A s tým zmizla medzi stromami.
Vchádzal som hlbšie do lesa a hľadal nejakú korisť. Našiel som osamotenú laň. V lese niečo zapraskalo, spadol konár a na čistinke, kde bola laň sa zjavila, áno, znovu Terka. "Som tu znovu!" zavolala, "a pomôžem ti loviť!" Rozhodol som sa pomoc prijať, a tak som vyskočil a utekal smerom k lani. Laň sa pozrela na vlčicu bežiacu ku mne a potom sa rozbehla smerom k lesu. Rýchlo som utekal za ňou spolu s Terkou. Laň sme dobehli celkom rýchlo, len po tom behu som cítil svalovicu v chrbte.
Laň už bola na zemi tak sme sa jej zahryzli do krku a nohy. Korisť sme si rozdelily na dve polovice. Terka hlavu a trup, a ja zvyšok. Najedli sme sa, rozlúčili a pokračovali každý svojou cestou. Ešte sme si dohodli stretnutie a išli sme ďalej. Lenže z ničoho nič začalo tak strašne fúkať vietor a už bola aj celkom tma. Keď som sa najedol cesta ubiehala trošku rýchlejšie, ale stále ma bolel ten prekliaty chrbát. Ku koncu lesa už som bol taký vyčerpaný že som ledva kráčal. A ešte mi začínala byť zima. A na konci mojej prechádzky už ma bolelo úplne všetko.
Vyšiel som z lesa, trošku som sa porozhliadol. Uvidel som náš úkryt ale bolelo ma celé telo. posledný kúsok som sa musel doplaziť k úkrytu. Bola mi trochu zima z toho nepríjemného večerného vetra. V úkryte bolo pekne teplúčko takže som sa trošku zohrial a išiel spať.

Další fajnový příběh. Nemusí se každý den zachraňovat svět :)
80 Vp.
+ 1 % Lov
- Ian