Začalo sa rozodnievať a ja som pomaly vstával. Otvoril som oči a spatril som shiro ktorý sa ma už hodnú chvíľu snažil zobudiť, ale neúspešne. Opýtal sa ma či nechcem ísť s ním do skál smútku. Odpovedal som mu.
"Prepáč, ale ja už mám iné plány." No nevedel som ani kam chcem ísť, ale jedi né čo viem že chem byť aspoň na nejaký čas sám. Vybral som sa smerom do zátoky čiernych periel.
Rýchlo som sa nachystal a čo najrýchlešie vyrazil. Nechcel som aby ma niekto zastihol, ale čo čert nechcel, dobehol ma Shiro. Prevrátil som oči a povedal som mu. "Nemám náladu." "Ale, no tak, poď." Snažil sa ma prehovoriť. Neovládol som sa a zavrčal som, ale náhle som si uvedomil, že to vyznelo až moc zle. "Prepáč, ja už radšej idem."
Bežal som preč ako najrýchlejšie som vedel. Bežal som tak rýchlo že som si ani nevšímal cestu. A za chvíľku, bum. Zvíril sa prach, a ja som sa rýchlo poobzeral. Nikto nikde pozrem na labky a vidím, že tam mám zapichnutý kúsok dreva a trošku krvácam. To nič nie je, hovoril som si a pokračoval som ďalej. Dorazil som k zátoke, pozrel do vody a uvidel som to. Cez celý trup som mal vyrytú jazvu od kameňa čo ležal na ceste. Krv mi odtiaľ moc nešla, necítil som nič kvôli adrenalínu, ktorý mi koloval žilami.
Radšej som sa vrátil späť k táboru. "Čo ak je to horšie, čo ak sa mi stalo niečo vážnejšie." Hovoril som si cestou späť. Zatiaľ to vyzeralo na menšie zranenie. To je u mňa nebežné, že sem tam sa mi niečo takéto stane.
Minule som sa šiel trochu prebehnúť a nevšimol som si, že cesta končí strmým svahom a nestihol som to ubrzdiť. Zgúľal som až dolu, odrel som si telo a narazil labku. Lenže ako som sa vracal naspäť k táboru, došlo mi, že to nie je úplne normálne že za sebou sem tam tiahnem malú prerušovanú čiaru krvi.
Cestou k nore som stretol Sorrow. "Nie je ti nič? Vyzerá to dosť bolestivo," podotkla vlčica. Pokrútil som hlavou a pokúsil sa o úsmev. "O mňa nemaj strach." Sorrow sa zatvárila torchu neveriacky. "Možno by si mal skúsiť zájsť na liečivú lúku, ale je to len návrh."
Keď už som pri úkryte, tak sa to trochu zlepšilo. Lúku najskôr potrebovať nebudem. Nepríjemne to pálilo, tak som si pomocou mágie ľadu skúšal privolať námrazu, aby som to trochu schladil. Pripomenul som si, že by som mal začať viac cvičiť svoju mágiu, ak chcem uspieť v turnaji. Podarilo sa už to bolo o dosť lepšie a už som bol pri vchode do táboru. Kde sa mi podarilo si rany a jazvu vyčistiť. Ale kým sa to zahojí to bude trošku dlhšie trvať.
Posadil som sa pred úkryt, chcel som si trochu oddýchnuť. Myšlienky mi odbehli naspäť k výletu do zátoky. Nachádzalo sa tam niečo, čo ma dosť zaujalo, a povedal som si, že až budem mať čas, určite sa pre to vrátim a preskúmam to.

Moc pěkný příběh.
100 Vp.
- Ian