Moje sledovanie známej vlčice a jej zajaca mi preruší hlasný smiech. Hlavu okamžite vrátim do rovnej polohy a oči zabodnem do Yu-Jie ktorú som si do teraz ani nevšimla a musím sa na ňu usmiať. *Ako je možné že som ju neznášala?* Pomyslím si a musím nad svojou chybou len v duchu pokrútiť hlavou. Keď sa znovu započúvať do ich smiechu, tak musím uznať, že mi ich smiech chýbal rovnako ako celá naša svorka. Keď nakoniec svoj pohľad znovu presuniem na Suisen a na jej obeť, zistím že som sa zmýlila. Našu partiu už tvoria len traja vlci a žiadny zajac. Zarazene sa pozriem na obe vlčice a vybuchnem do smiechu spolu s nimi. Pomedzi smiech len horko ťažko zo seba dostanem: " Tak ako vidím, budeme všetky hladné." Poviem pobavene a naposledy sa uchechtnem. Nakoniec sa postavím a podídem bližšie k nim. " Zdravím dámy, ako sa dnes máte?" Spýtam sa milo a na mojej tvári sa ukáže priateľský úsmev.